Alexander Solženicyn, čaga a rakovina

„Nedokázal si predstaviť väčšiu radosť, ako odísť do lesa na celé mesiace, odlamovať čagu zo stromov, variť ju na ohni, piť a znova sa uzdraviť ako zviera. Kráčať mesiace lesom, nepoznať žiadnu inú starostlivosť ako sa uzdraviť...“

Alexander Solženicyn- Rakovina

Veľmi málo ľudí zo Západu poznalo čagu pred tým, ako ju Solženicyn spomenul vo svojom románe Rakovina z roku 1968. Hlavný protagonista, Oleg Kostoglotov, je politick väzeň, ktorý bol prepustený z väzenského tábora zisťujúc, že má rakovinu. Je odkázaný na liečbu na klinike, kde mu oznámia, že jeho situácia je beznádejná. V kapitole s názvom „Rakovina brezy“ Oleg rozpráva svojim spolupacientom o „brezovej hube“. Všetci mu venujú pozornosť, pretože každý z nich túži nájsť nejaký zázračný liek, o ktorom lekári nevedia.

Kostoglotov tvrdí, že takého lekára pozná a je s ním v písomnom kontakte. Dr. Sergej Maslennikov, starý dedinský doktor zo vzdialenej oblasti blízko Moskvy. Doktor Maslennikov už desiatky rokov pracoval v rovnakej nemocnici, kde si všimol, že medzi roľníkmi, ktorí ho navštevovali, sa nevyskytovala rakovina. Začal to skúmať a prišiel na to, že roľníci šetrili peniaze, ktoré by utratili za čaj a namiesto čaju si varili odvar z niečoho, čo volali „čaga“ inými slovami brezová huba.

Solženicynov román je do značnej miery aurobiografický.

Po rokoch v pracovnom tábore bol Solženicyn nakoniec prepustený, ale zostal v exile. Krátko potom sa u neho tiež objavil nádor a bol liečený na klinike v Taškente v Uzbekistane. Je veľmi pravdepodobné, že tiež použil na svoje liečenie čagu. Každopádne, sám považoval čagu za zázračnú a zlomovú vo svojom živote.

Čaga bola v skutočnosti používaná v ruskom ľudovom liečiteľstve už od 16. storočia. Bola používaná na liečbu a ničenie rakoviny, hlavne rakoviny žalúdka a pľúc, tiež sa používala pri žalúdočných a črevných ťažkostiach, ako gastritída, vredy, zápal hrubého čreva.

[Poznámka redakcie:. Autor je predsedom Spoločnosti Minnesota mykologickej a predseda Výboru pre pestovanie je NAMA] Mycophile, január / február 2006